Deklaráciu vypracovanú parlamentnou Komisiou pre zahraničnú politiku podporilo 123 poslancov, proti bolo 58 a sedem sa zdržalo hlasovania. Národná rada má celkom 200 poslancov
Proti prijatiu deklarácie bola najsilnejšia strana, pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Poslankyňa SVP Monika Rüeggerová v rozprave argumentovala, že všeobecné posúdenie toho, či bola spáchaná genocída, vykonávajú medzinárodné súdy. „Švajčiarsko nerozhoduje o genocíde a nemalo by sa nechať zneužívať,“ povedala.
Hladomor z rokov 1932 a 1933 na Ukrajine, ale aj v iných častiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu, vyvolal Stalin ako súčasť svojho úsilia, ktorým chcel roľníkov donútiť, aby sa vzdali svojej pôdy a v rámci kolektivizácie vstúpili do kolchozov. V čase, keď hladomor kulminoval, nebol zriedkavosťou ani kanibalizmus.
Rusko jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu Ukrajincov, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy vrátane ruského.
Odhaduje sa, že na Ukrajine si hladomor vyžiadal okolo štyri milióny obetí. O život však prišlo aj množstvo Kazachov a Rusov.
O uznanie hladomoru za genocídu sa začala Ukrajina intenzívne usilovať po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. Ukrajinský parlament tak urobil už v roku 2006. V roku 2022 sa pripojili nemecký parlament a Európsky parlament, v roku 2023 sa pridali francúzske Národné zhromaždenie a taliansky Senát.
Zdroj feed teraz.sk
