Kurti v rozhovore s agentúrou Reuters v Bruseli povedal, že Európskej únii sa nedarí zohrávať úlohu rozhodcu pri napĺňaní dohody vyrokovanej EÚ, ktorej cieľom je normalizácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.
Od ruskej invázie na Ukrajinu sa Srbsko usilovalo dosiahnuť rovnováhu medzi svojimi tradične úzkymi vzťahmi s Moskvou a väzbami na Západ, ktorý je pre Belehrad významným zdrojom investícií.
Srbsko sa nepridalo k západným sankciám uvaleným na Rusko, zároveň však inváziu neodsúdilo. Napriek tomu, že srbská vláda tvrdí, že Ukrajine nedodáva muníciu, ukrajinské ozbrojené sily srbskú muníciu využívajú.
Predstavitelia EÚ a USA Kurtiho vinia z toho, že nedokázal dosiahnuť pokrok pri napĺňaní dohody z Ohridu medzi Srbskom a Kosovom z marca 2023. Kurti tieto obvinenia odmietol a povedal, že Západu sa nedarí upozorňovať na porušenia dohody zo strany Srbska.
„Chcem, aby Brusel zohrával úlohu rozhodcu, ktorý zapíska vždy, keď dôjde k porušeniu dohody,“ vyhlásil kosovský premiér. „Za tieto dva roky sme videli, že vždy, keď Belehrad porušil dohodu, Brusel nekonal,“ dodal.
„Ustupovanie Srbsku, vyše dva a pol roka od začiatku ruskej agresie na Ukrajine, sa nevypláca. A niekto by mal povedať, že už stačilo,“ povedal Kurti.
Kosovo, ktorého obyvateľstvo tvoria prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad s diplomatickou podporou Ruska Kosovo ako nezávislý štát nikdy neuznal.
Kurti ďalej vyhlásil, že poprední západní diplomati a predstavitelia, ktorí sa venujú téme Srbska, ukazujú vo vzťahu ku Kremľu „priveľa obozretnosti, ba dokonca až strach„.
Diplomatická služba EÚ, ktorá pomohla vyrokovať dohodu z Ohridu, na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagovala, píše Reuters.
Zdroj feed teraz.sk
