Prešovskí gymnazisti Jozef Jabczun a Alex Kaderka už dosiahli nádejné laboratórne výsledky. So svojim výskumom uspeli aj na domácich a medzinárodných študentských sú?ažiach a zaujali aj slovenské univerzity.
Ako stredoškoláci informovali novinárov, z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikova? baktérie, ktoré rozkladajú PCB látky na menej toxické medziprodukty. Zárove? našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít s využitím aktívneho uhlia. Svoju metódu s názvom MARS PCB zatia? odskúšali v laboratórnych podmienkach. „Chceli sme vytvori? nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržate?nú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych zá?aží nielen na Slovensku,“ priblížili svoju motiváciu.
Prínos výskumu a odhodlanie študentov ocenil aj ich mentor – docent Peter Pristaš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). „Unikátne sú nielen baktérie a nosi?, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstráni? vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 – 50 percent. To je úrove?, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuverite?ne dobré až unikátne výsledky,“ objasnil mikrobiológ.
Riešenie pôvodne študentského projektu za?alo pred tromi rokmi, ke? mali mladí výskumníci len 14, respektíve 16 rokov. Viedla ich u?ite?ka biológie Miriam Feretová. Postupne sa ich snaženie aj s podporou Nadácie VSE a univerzity dostalo na vyššiu úrove?.
V sú?asnosti 19-ro?ný gymnazista Jozef Jabczun priblížil, že vyselektované baktérie sú ú?inné najmä na degradáciu nízko-chlórovaných PCB, hlavnú výzvu do budúcna tak vidí dosiahnu? takýto výsledok aj pre vyššie chlórované PCB. „To je asi tá hlavná vec, ktorú by sme potrebovali na to, aby sme mohli rozmýš?a? nad nejakými testami už aj v teréne,“ povedal.
Docent Pristaš doplnil, že potrebných bude ešte ve?a ?alších pokusov a otázne je, ako bude celý proces z laboratória fungova? v meniacich sa prírodných podmienkach. „V tejto chvíli máme náznak toho, že by to mohlo by? použité. Ale tých experimentov, ktoré treba urobi?, aby to viedlo k nejakej reálnej aplikácii, je ešte ve?mi ve?a,“ vysvetlil.
Polychlórované bifenoly (PCB) predstavujú pre životné prostredie ve?ké nebezpe?enstvo. Vyzna?ujú sa vysokou chronickou toxicitou a hromadia sa v tukových tkanivách zvierat a ?udí. ?lovek ich prijíma potravou a z tela živo?íchov sú prakticky neodbúrate?né. Hlavným producentom týchto odpadov do roku 1983, kedy skon?ila výroba, pri ktorej vznikali, bol štátny podnik Chemko Strážske.
Zdroj feed teraz.sk
