„Prírodné záplavové územia sú najúčinnejším a aj najlacnejším spôsobom, ako zvýšiť odolnosť krajiny voči extrémom počasia. Práve preto musíme podporovať ich ochranu a pracovať na obnove týchto území,“ skonštatovala manažérka WWF pre ochranu vôd Martina Paulíková.
Pri obnove zničenej krajiny po povodniach by sa mal podľa WWF využiť potenciál prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dosahy zmeny klímy. Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. „Všetky odhady vedcov rátajú s tým, že musíme počítať s čoraz častejšími extrémami počasia. Sú vyvolané zmenou klímy, ale ich vplyvy sú zosilňované aj nesprávnym využívaním krajiny,“ upozornila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Poukázala pritom na to, že za posledných 100 rokov boli mnohé naše rieky umelo napriamené, prehradené či inak zregulované. Krajinu okolo riek, mokrade, lužné lesy aj zaplavované lúky, kde sa voda v minulosti mohla vyliať, začali ľudia následne intenzívne využívať. Tieto zásahy pripravili rieky o priestor. To podľa Plassman viedlo aj k strate prirodzených biotopov v záplavových oblastiach, ktoré by inak mohli absorbovať prebytočnú vodu.
„Našou úlohou do budúcnosti je zamyslieť sa nad tým, ako môžeme lepšie chrániť naše domovy tým, že ochránime alebo obnovíme vodné toky a okolitý priestor. Potrebujeme komplexné, prírode blízke riešenia, ktoré nám pomôžu pripraviť sa na dôsledky budúcich extrémnych prejavov počasia,“ dodala Plassmann.
Zdroj feed teraz.sk
