„Jej ilustrácie si zaslúžia ma? samostatnú výstavu,“ povedala pre TASR galeristka Ida Želinská. Pod?iarkuje, že Šáteková je typ ilustrátorky, na ktorú sa stojí za to pozera?, pretože ilustruje spôsobom, aký je u nás celkom nevídaný. „Sta?í sa pozrie? na jej ženské postavy, ktoré robila napríklad pre knižku Meno mám zo studni?ky, kde na titulnú stranu posadila Boženu Slan?íkovú Timravu. A posadila ju tak, ako sedávajú ?udia, ktorí ve?a pracujú za stolom, píšu, ve?a premýš?ajú, zošuchnutú s vypu?eným bruškom, neštylizovanú,“ približuje Želinská.
Maliarka a grafická dizajnérka Ivana Šáteková (1984) ako „permanentne nahnevaná žena„, ktorú „dráždi“ všetko, ?o si pre?íta alebo niekde nájde, ?i sa schváli alebo neschváli zákon, pod?a slov galeristky dáva do verejného priestoru vážne odkazy. „To je dobre, pretože permanentne nahnevaní ?udia sú permanentným zrkadlom spolo?nosti,“ podotkla k umelkyni, ktorá sa dlhodobo hnevá na postavenie žien v spolo?nosti ?i na správanie Slovákov k menšinám.
Na slovenské pomery sa ve?mi ne?akaným spôsobom vysporiadala s ilustráciami básní Milana Rúfusa v zbierke Studni?ky (2021). „Sú to ve?mi krehké, jemné až diplomatické básne, s ktorými vedie spupný dialóg. Láskavé až ornamentálne verše básnika dostáva do rytmického rozmachu plochého štetca, jej ?ahy sú ako údolia,“ komentuje galeristka Šátekovej „reflektujúce ilustrácie„. „Pýta sa v nich, pre?o sú veci, aké sú. Je to typ tzv. angažovanej tvorby v tom najlepšom slova zmysle,“ vysvet?uje Želinská.
Knižnú ilustráciu na výstave dop??a novinová ilustrácia a Šátekovej vo?ná tvorba. „Vystavujeme sériu mikroglos o LGBTI+ ?u?och, ktoré vyšli v Denníku N. Vtedy svojim Slovenkám a Slovákom, ktorých kreslí jednoduchým ?ierny perom, pridala do rúk ?i oble?enia nielen obvyklú krvavú ?ervenú, ale aj nie?o malé dúhové. Ve?mi to zafungovalo, vyvolalo to celý register emócií,“ pripomenula galeristka práce výtvarní?ky, ktorá „ilustruje každodennos?„.
Výstava potrvá do 21. novembra.
Zdroj feed teraz.sk
