V izraelskom postoji je pod?a Haggága rozpor. Gaze vládnu? nechce, no odmieta akúko?vek alternatívu k sú?asnej situácii vrátane návratu vlády Palestínskej samosprávy, ?o implicitne znamená nevyhnutnos? opätovnej izraelskej okupácie Pásma Gazy.
O možnostiach prímeria v Pásme Gazy prišiel v stredu do Káhiry rokova? s poprednými egyptskými predstavite?mi americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken. Doterajšie rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov, do ktorých sú ako sprostredkovatelia zapojené aj Spojené štáty, Egypt a Katar, dosia? úspešné neboli a najnovšie ich komplikuje aj hromadný útok na ?lenov libanonského hnutia Hizballáh prostredníctvom pagerov.
Na stole je Haggága návrh, ktorý po?íta s tromi fázami. Prvá by sa za?ala uzavretím prímeria, ktoré by trvalo najmenej šes? týžd?ov. Zatia? by došlo k ?iasto?nej výmene väz?ov a rukojemníkov na oboch stranách. Druhá fáza by znamenala faktické ukon?enie vojny cez trvalé prímerie a výmenu zvyšných zajatcov. V poslednej fáze by sa riešila povojnová obnova Pásma Gazy.
K?ú?ovým sporným bodom vo vyjednávaniach je momentálne pod?a neho spôsob, ako prejs? z prvej do druhej fázy. Izrael nesúhlasí s úplným ukon?ením vojny a chce si zachova? právo na obnovenie bojov po prvej fáze prípadného prímeria. Profesor hovorí, že Izrael zastáva túto pozíciu kvôli politickým záujmom premiéra Benjamina Netanjahua. Ten sa pod?a neho obáva, že koniec vojny by otvoril proces vyvodenia osobnej zodpovednosti za zlyhania, ktoré viedli k útoku palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Zárove? by sa obnovili rôzne súdne konania, ktoré sa proti Netanjahuovi vedú pre podozrenia z korupcie.
Ciele Izraela sú pod?a Haggága naviazané na úzke osobno-politické záujmy. Za hlavnú prekážku prímeria na izraelskej strane považuje práve Netanjahua. Mnohí ?lenovia izraelského bezpe?nostného aparátu totiž pod?a egyptského profesora cítia potrebu rýchlo uzavrie? prímerie, aby dosiahli prepustenie rukojemníkov a mohli sa sústredi? na ?alšie frontové línie, ktoré sa otvárajú. Týka sa to rastúceho napätia na Západnom brehu Jordánu, v Libanone a aj v súvislosti s Iránom.
Haggág zdôraznil, že po samotnom prímerí je okrem vyriešenia politického usporiadania v Pásme Gazy ?alšou hlavnou výzvou otázka bezpe?nosti. Pripúš?a, že Palestínska samospráva, ktorá ?iasto?ne ovláda Západný breh Jordánu, je momentálne pomerne slabá a nemá dostato?né bezpe?nostné kapacity na to, aby v Pásme Gazy zaviedla stabilitu a bezpe?nos?. V dôsledku izraelskej okupácie má pod?a neho Palestínska samospráva oslabenú legitimitu i možnosti kona?. Izrael jej tiež odmieta necháva? peniaze z daní, ktoré jej náležia. Jedným z riešení by mohla by? medzinárodná prítomnos? v Pásme Gazy, ktorá by pomáhala Palestínskej samospráve pri zais?ovaní bezpe?nosti, napríklad v podobe misie OSN. Izrael to však odmieta, pretože nechce, aby mu tretia strana ukladala obmedzenia na to, ?o môže v Gaze robi?, skonštatoval.
?as? izraelského politického establišmentu vrátane radikálnych a krajne pravicových ministrov sa tiež obáva, že návrat Palestínskej samosprávy by pripravil pôdu pre vytvorenie palestínskeho štátu, ktorý by zah??al Západný breh Jordánu aj Pásmo Gazy. To niektorí izraelskí politici kategoricky odmietajú, ale ak v Gaze vznikne vákuum, jedinou alternatívou je izraelská okupácia, podotkol profesor.
Vojna v Pásme Gazy trvá už bezmála rok. Rozpútal ju bezprecedentný útok palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal približne 1200 m?tvych Izrael?anov. ?alších 250 osôb uniesli militanti do Pásma Gazy. Izrael následne spustil vojenskú ofenzívu, pri ktorej zahynulo pod?a gazských úradov už vyše 41.000 ?udí.
Hnutie Hamas získalo kontrolu nad Pásmom Gazy v roku 2007 po bojoch so svojimi rivalmi z Fatahu, ktorí si prostredníctvom Palestínskej samosprávy udržiavajú ?iasto?nú administratívnu kontrolu nad Západným brehom Jordánu. Izrael toto územie okupuje od konca šes?d?ovej vojny v roku 1967. Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu v roku 2024 uznal, že izraelská okupácia Predjordánska je nelegálna.
Zdroj feed teraz.sk
