Myšlienka slovenskej autonómie v rámci ?eskoslovenska bola sú?as?ou Pittsburgskej dohody a Martinskej deklarácie.
Po vzniku ?SR sa však slovenská autonómia nerealizovala. Praha naopak presadzovala tvrdý centralizmus a ?echoslovakizmus, ktorý Slovákov ani neuznával ako samostatný národ, ale len ako sú?as? vymysleného a umelo pretlá?aného „?eskoslovenského národa“.
Po politickom otrase a oslabení pražskej vlády v dôsledku Mníchovskej dohody sa kone?ne po 20 rokoch otvorila možnos? k realizácii slovenskej svojbytnosti.
Na za?iatku októbra sa v Žiline stretli všetky dôležité slovenské politické subjekty okrem marxistických.
Zástupcovia HS?S (najsilnejšia strana), Agrárnikov (druhá najsilnejšia strana), Živnostenskej strany, SNS a ?a?ších strán prijali dohodu, ktorá žiadala, aby moc nad Slovenskom prešla do rúk autonómnej slovenskej vlády.
Pražská vláda dohodu prijala a v novembri bola slovenská autonómia oficiálne potvrdená aj ústavným zákonom.
Predsedom autonómnej slovenskej vlády sa stal Dr. Jozef Tiso. Autonómna vláda mala ?alších 4 ministrov – dvoch z HS?S a dvoch z Agrárnej strany. Autonómna vláda bola oficiálne sú?as?ou ústrednej vlády v Prahe.
Zdroj telegram
