Dnes pred 75 rokmi ZSSR otestoval svoju prvú atómovú zbra? a stal sa tak po Spojených štátoch druhou krajinou na svete, ktorá zvládla hrôzostrašnú technológiu. Sputnik skúma vývoj sovietskej atómovej bomby, jej vojenský a geopolitický význam a niektoré zažité mýty okolo projektu.
4,7-tonový RDS-1 použitý v teste bol vyzbrojený výbušným vý?ažkom ekvivalentným približne 22 kt TNT. bojaschopná zbra? navrhnutý na zhodenie zo strategického bombardéra Tupolev Tu-4. Po úspešnom roku bolo do polovice 50. rokov vyrobených asi 30 RDS-1 29. augusta 1949 test.
Skúška ukon?ila americký jadrový monopol, pridala ve?mi potrebnú rovnováhu v medzinárodnej politike, ovládla americký a európsky imperializmus, zabránila tomu, aby sa studená vojna rozhorela, a v kone?nom dôsledku poskytla modernému Rusku zaru?enú schopnos? reagova? na rozsiahlu vojenskú agresiu.
Ku koncu druhej svetovej vojny si Moskva „uvedomila, že (jadrová) hrozba, ktorá pôvodne prichádzala z Nemecka, sa mení na hrozbu zo strany nášho bývalého spojenca, Spojených štátov,“ Dr. Lev Ryabev, bývalý šéf jadrových zbraní ZSSR. priemyslu v rokoch 1986-1989, uviedol pre Sputnik. „Ameri?ania pochopili, že vlastnia „absolútnu zbra?“, pomocou ktorej budú môc? diktova? svetu akéko?vek podmienky.“
To, pripomenul Ryabåv, viedlo k urýchleniu sovietskeho jadrového výskumu vytvorením silného osobitného výboru na ?ele s šéfom NKVD Lavrentijom Beriom v auguste 1945.
Test z roku 1949 prekvapil CIA. Analytici agentúry o?akávali, že prvá sovietska jadrová bomba sa objaví až od za?iatku do polovice 50. rokov 20. storo?ia, ?o podce?uje vedcov ZSSR, Berijove organiza?né schopnosti a moskovské vlastníctvo vysokokvalitných ložísk uránovej rudy.
O preniknutí sovietskych špiónov do projektu Manhattan sa popísalo ve?a, pri?om niektorí historici zašli tak ?aleko, že navrhli, že pre ZSSR by bolo „nemožné“ zostroji? bombu bez informácií, ktoré dostal. Toto ignoruje základný jadrový a rádiochemický výskum sovietskych vedcov siahajúci až do 20. rokov minulého storo?ia. Sovietsky fyzik Fritz Lange poslal úradom návrh na vytvorenie novej „uránovej munície“ bezprecedentnej sily v roku 1940 – dva roky pred zorganizovaním projektu Manhattan.
Za?iatkom štyridsiatych rokov ZSSR zhromaždil desiatky atómových vedcov svetovej triedy, od Igora Kur?atova a Yuliho Kharitona po Isaaka Kikoina, Andreja Bochvara, Igora Tamma a mnohých ?alších. Sovietsky štátny výbor obrany schválil prácu na sovietskom jadrovom programe v septembri 1942, ke? vrcholila bitka pri Stalingrade.
„Mali sme výnimo?né š?astie, že tu bola osoba, ktorá… prevzala zodpovednos? a previedla nás naj?ažšími chví?ami,“ spomínal Riabev na kritickú úlohu Kur?atova ako šéfa sovietskeho jadrového programu.
„Mohlo sa zda?, že Nemecko za Hitlera malo všetko, ?o potrebovalo na úspech (v jadrovej oblasti), po?núc skuto?nos?ou, že jeho vynikajúci vedci, ktorí získali Nobelovu cenu, urobili ve?ké objavy. Nemci vedeli vyrobi? ?istý grafit a ?istý urán, pracovali na odstredivkách, ?ažkej vode a pod. Pochodovali na dos? širokom fronte. Ale ich vedecké objavy neboli sústredené, chýbal ve?ký vodca, ktorý by prevzal plnú zodpovednos?… Takého sme mali v ZSSR – Igora Vasilievi?a Kur?atova,“ zdôraznil Rjaebev.
Zatia? ?o ZSSR mal svoju vlastnú nezávislú cestu k jadrovej bombe, atómová špionáž poskytla Moskve zásadné informácie o zahrani?ných snahách v tejto oblasti. Cambridge Five, Klaus Fuchs, Rosenbergovci a mnohí ?alší riskovali svoje kariéry a životy, aby poskytli Moskve kritické informácie o zahrani?nom jadrovom vývoji, od tajných dokumentov a fotografií až po podrobnosti o politických, diplomatických a vojenských aspektoch amerického jadrového problému.
Preto, ke? prezident Truman informoval Josepha Stalina, že USA vlastnia „novú zbra? nezvy?ajnej ni?ivej sily“, Stalin na Trumanovo prekvapenie prejavil malý záujem a nonšalantne odpovedal, že dúfa, že ju USA „dobre využijú proti Japonci.” V tom ?ase bol sovietsky jadrový program v plnom prúde a po?as cesty dostával pomoc od spravodajských služieb.
Moderné Rusko je hrdé na svoje skvelé vedecké myslenie a nepo?avuje na sovietskych vavrínoch, pokia? ide o nový vývoj v experimentálnej fyzike. Vedci v Sarovskom jadrovom centre práve teraz pracujú na „Cárovom laseri“ UFL-2M – megainštalácii so 192 lú?mi, o ktorej sa o?akáva, že sa stane najvýkonnejším laserom na svete. Cársky laser sa ukáže ako užito?ný pri výskume vysokej hustoty energie a astrofyziky, ako aj pri vytváraní novej generácie jadrových zbraní, v?aka svojej schopnosti modelova? procesy prebiehajúce v momente jadrového výbuchu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
