Pezinok, pondelok ráno…..putá zložené až v súdnej sieni tesne pred tým, ako si Danny Kollár sadá na lavicu obžalovaných s oranžovou páskou na ľavej ruke…. Zo záberov, ktoré môže verejnosť vidieť z diania bezprostredne pred začiatkom pojednávania v „kauze“, v ktorej vlastne stojí pred sudkyňou špeciálneho trestného súdu samotná ústavou zaručená sloboda prejavu…..! Absurdné divadlo v absurdnom štáte za absurdných okolností s absurdným špeciálnym súdnictvom v meste s veľkou psychiatrickou nemocnicou, v ťažko skúšanej a neuveriteľne znásilňovanej spoločnosti, ktorá, bez toho, že by si to vôbec uvedomovala, tragicky smeruje rovno do prvých stránok známeho Orwellovho románu z roku 1949. Občan Bombic, aspoň tak sa to z tých záberov javí, je v súdnej sieni fyzicky výrazne viac a prísnejšie obmedzený a strážený policajtmi, v porovnaní s bohorovne sa usmievajúcim a na všetky strany sebavedomím žiariacim atentátnikom Cintulom, ktorý takmer zabil predsedu vlády…..
Všímam si v živote aj tie zdanlivo najnepodstatnejšie triviálne detaily. Nemôžem za to, všímam si úplne všetko – aj to, čo iným možno nestojí vôbec za pozornosť a nevšimnú si, lebo ich zaujíma iba celkový obraz prebiehajúceho deja. Áno, na tú tvrdú drevenú lavicu obžalovaných tam včera ráno zasadla v putách samotná formálne garantovaná sloboda slova a sloboda vyjadrovania.
Ešte len aj tie tri neškodné balíčky papierových vreckoviek, ktoré tam Dannymu podal za ním sediaci advokát David Lindtner, musel policajt ohmatať a prehmatať, ako keď sa zatýkaná osoba podrobuje osobnej prehliadke, či nemá pri sebe nejakú bodnú alebo strelnú zbraň. Tri neškodné balíčky obyčajných papierových vreckoviek….! Tá modrastá plastová fľaška minerálky, ktorú mu jeho obhajca chcel vzápätí za zozadu tiež podať, neuspela. Asi preto, že rovnako ako vreckovky z Harmanca, aj ten kus zálohovaného plastu „Z“ s bublinkovou minerálkou mohol byť v rukách „zločinca“ Bombica zbraň…. Nech je Amerika, náš tradičný vzor liberálnej demokracie a ľudských práv, akokoľvek nedokonalá a rútiaca sa momentálne do záhuby z iných príčin a za iných okolností ako sú tie u nás, tam by občan Bombic nemohol byť súdený za to, čo sa mu kladie za vinu tu u nás. Naopak, slobodne by tam mohol chodiť z mesta do mesta s prednáškovým a diskusným turné po celej krajine vlastným pomaľovaným mikrobusom ako ktokoľvek iný s akoukoľvek inou agendou.
Danny, keď sa raz toto šialenstvo skončí, donesiem ti pár balíčkov papierových vreckoviek z našej voňavej kysuckej drogérie a fľašku pravej slovenskej minerálky zo samošky ako večnú pripomienku toho, čo som včera mohol svojím orlím zrakom sledovať na záberoch z Pezinka. Inak si sa mi takto na diaľku javil byť v dobrej fyzickej a mentálnej kondícii, ako keď som sa s tebou vlani vo februári stretol na obede v elitnej bratislavskej reštaurácii, kde si s tebou mladý ženský personál podniku a pár nadšených hostí urobili selfie. No a keď sa stretneme, rozpoviem Ti ako som vtedy dopadol na stretnutiach, na ktoré som išiel po našom spoločnom obede. To ťa bude zaujímať.
Zdroj telegram
