2024 bol najteplejším rokom v pevninských USA od začiatku meraní

Washington 10. januára (TASR) — Rok 2024 bol v pevninských Spojených štátoch najteplejší od začiatku pravidelného merania teplôt pred 130 rokmi. Zároveň bol tretí najvlhkejší od roku 1895 a počas neho bol zaznamenaný druhý najvyšší počet tornád od roku 2004. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú v piatok zverejnil Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

Podľa NOAA dosiahla priemerná ročná teplota v tzv. susediacich štátoch USA (súhrnný názov pre 48 federálnych štátov a hlavné mesto Washington, teda štáty s výnimkou Aljašky a Havajských ostrovov) 13,1 stupňa Celzia, čo je o dva stupne Celzia nad priemerom 20. storočia. Vlaňajšok bol najteplejší aj v 17 amerických štátoch.

Priemerný ročný úhrn zrážok dosiahol 802,1 milimetra, čo je viac o 43 milimetrov. Vlani bolo v USA zaznamenaných 1735 tornád, najviac za uplynulých 20 rokov a vysoko nad priemerom rokov 1991 – 2020 (1225 tornád). Krajinu zasiahol aj hurikán Helene, druhý najtragickejší za viac ako pol storočia.

Požiare zasiahli vlani plochu 35,6 milióna štvorcových kilometrov, čo je o 26 percent viac ako 20-ročný priemer. V tejto štatistike je započítaný aj požiar nazvaný Park Fire v Kalifornii, ktorý od júla do septembra spálil územie s rozlohou 1739 štvorcových kilometrov a zničil viac ako 600 budov.

V USA sa v roku 2024 podľa NOAA vyskytlo 27 poveternostných a klimatických udalostí so škodami za najmenej miliardu dolárov; je to o jednu udalosť menej ako v roku 2023.

Extrémy počasia sužovali všetky časti USA, pričom výdatné zrážky v polovici roka a suchá zasiahli do 29. októbra 54 percent ich rozlohy.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že zvolený americký prezident Donald Trump, ktorému 20. januára začína druhé funkčné obdobie, sa zaviazal rozšíriť výrobu fosílnych palív, považovaných za hlavnú hnaciu silu globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou, a zároveň zrušiť zelenú politiku svojho predchodcu Joea Bidena.